Tak je to tu. Po transporte na rodnú hrudu slovenskú, keď mám aspoň trošku času, prepínam klávesnicu z EN na SK a bojujem s diakritikou. Rozhodla som sa podať správu o Sove tak, ako si ju ja pamätám a ako som ju ja prežila.
Všetko sa to začínalo tým, že ideme do súboja s Drahošovcami a Pernikármi a bude to boj na život a na smrť. Po zhliadnutí štartového pola sme usúdili, že sa asi trošku bojíme aj Havranov a Demencie. Ale že nám prdel natrhnú Vnoučátka nikto netušil ani len vo sne.
Po Svíčkach o jedneho člena slabší (Petře, bolo nám za tebou smutno :((( ), sme sa v počte 3 dostavili na Slezák a zaujali pekné miesto medzi ostatnými týmami na trávniku (....byla na něm i beruška...). Organizátori nám ponúkli fúziu s týmom Pat a Mat, a potom ešte s jedným, ale nikto si nás nechcel adoptovať, a tak sme nakoniec zostali TSV v pôvodnom zložení, aké bolo nahlásené. (Gimli2, Kosťa, Omikronn)
"Dumboooo...", ten chvostík bol jednoznačný. Teraz zostávalo vymyslieť iba našu WALL STREET stratégiu. Očakávali sme, že záver bude dramatický a plný podlých kšeftov, že týmy sa budú vzájomne držať v napätí a vydierať jeden druhý, že za poslednú kocku do skladačky sa bude dávať minimálne 5 iných a čokoláda navrch. Pravidlo je jasné, obchod sa uskutoční iba v prípade, ak súhlasia obe strany. Všetko pripravené. Už som videla Alču ako sa nadychuje a odštartuje obchodný ošial, a ona? "Všetkým týmom, presuňte sa do autobusu, kto bude rýchly, bude sedieť". Čo? Autobus? A Teraz? Ok, lepidlo do jedného vrecka, obrazky do druhého, ešte zošit, máme všetko, môžme ísť.
Vystúpili sme z autobusu a presunuli sa na neďaleké pole. Tu sa Martin snažil ešte dovysvetliť pravidlá a postupy. Neviem, či hovoril niečo o pokyne odštartovania obchodovania, lebo keď povedal, že UŽ, boli aj tak všetci strhnutí davom a aj my sme už mali asi tretiu časť skladačky. Obchodovanie prebiehalo ešte chvílku a šlo to veľmi hladko, žiadne vydieranie, žiadna čokoláda navyše. Gimli sa pochválil s našim Dumbom a začali sme lúštiť osemsmerovku. Neviem či bol trojčlenný tým výhoda, 10 očí vidí predsalen viac ako 6, ale aspoň sme si nezavadzali. Prišli sme na to, že ďalšie stanovisko je ukryté na písmenkách a má tri časti. No ale na ktorých? Žeby všade? Vyrážíme tedy k nejbližším kontrolám. Očekáváme že je to na libovolných 3 z důvodu roztrhání startovního pole blouděním. na U nič, na Q ani T tiež nič. STOP! Tam je niekde chyba, nemožeme pobehať celý les. Ale na A sa ešte možme pozrieť a keď to tam nebude, tak to musíme ešte dolúštiť, máme tam niekde chybu. Došli sme na A a pusto, tak sme sa pekne posadili a vybrali šifru znova z obalu a začali analyzovať. Týmto pozdravujem asi 10 týmov, ktoré prešli okolo a mysleli si bohviečo o troch ľudoch, ktorí z blízka obdivujú smreky a borovice asi 50 metrov od cesty. NYX si však všímame naštastie skoro hneď, len logovacia kniha je na N, čo je v tejto chvíli najďalej a preto si Omikronn zabehal. (dobrovolně)
Túto šifru odhalil Gimli v priebehu niekoľkých minút a preto nám ani nedala veľmi zabrať. Veď viete, programátor, 0 a 1, no problem. Vybrali sme sa teda na neďaleký kopec, cestou predbiehame jeden tým a získavame 4-pasikovú šifru.
"Prečo tam sú tie farebné kolieska?", pýta sa Omikronn. "A prečo sa šifra volá farebný svet? Žeby lentilky?". "Máme lentilky, dostali sme od orgov". Poskladané do jedného dlhého pásika a omotané okolo krabičky nám to povedalo, kam mame ísť teraz. Náš daľší ciel - železničný podjazd. Drahošovci sú niekde pred nami, o Pernikároch zatiaľ nič nevieme, len dúfame, že nám nie sú v pätach. Pochod je jasný, pôjdeme po tej ceste, čo tu už nie je a stihla zarásť lesom, pôjdeme teda približne týmto smerom až kým nezakopneme o kolajnice :). G2: Na můj vkus jsme na ni koukali až moc dlouho, ale následující stanoviště bylo jasné i bez šifry - někudy nás za trať dostat musej ;-)
Pod kolajnicami vyzdvihujeme šifru, Gimli si všimne LEVICE, Omikronn LVICE a princíp je jasný. Vyznačená čiara je zrkadlo, len občas pribudne nejaké písmenko. Výsledok znie KONEC U VODY POSLEDNI SLOUP, čo sa razom stáva jedným z naších klincov do rakvy. Konec u vody? A to akože aký? To bude koniec nejakého potoka, alebo to je koniec mapy? Asi. Tak sme sa pekne prešli na koniec vody na mape, čo bol akurát most cez Orlicu a na jeho poslednom stĺpe bolo hádajte čo? No áno, nápoveda na šifru číslo 5. Pekné, ale kde je šifra, keď tu je nápoveda, pozeráme do riešenia a sme si istí, že to máme správne. Vraciame sa teda cez most a rozmýšlame čo teraz. Gimli chvílku čumákuje do mapy a potom si všimne ulicu U vody a nám je jasné, že taká dobrá polhodinka je v kýbli. Cez pole si to namierime k šifre a oproti nám sa rozbehne pes. Mat pusteného psa a nemať plot sa v tejto dedinke javí ako hit sezóny. Určite ma chcel zjesť. Tváril sa tak. Ale keď prišiel, len nás oňuchal a sadnul si na zadok. Ale aj tak, cudzích volnepobehujúcich psov nemusím. G2: Naše blbost, měli jsme koukat hned do doporučený mapy a minimálně 30 minut bychom měli k dobru. Ale na "kdyby" se nehraje. Lehká demence celkem zírala když nás viděla pochodovat opačným směrem.
"A na následujúcom príklade si ukážeme demorafický vývoj jednej rodiny. Dvaja mladí ľudia sa rozhodli zosobášiť sa v miestnom kostole. Po nejakom čase sa rodina rozrastie o jedného člena, o ktorého sa rodičia náležite starajú a zadovažujú mu pre život nevyhnutné veci, topánky, oblečenie. Keď je rodina ešte väčšia, hlava rodiny vezme svojich blízkych na krásnu dovolenku pod stany..." :) príjemne bolo, že keď sme našli šifru, už sme mali k nej nápovedu. Rôzne MATEMATICKÉ haluzenie nám trvalo asi hodinu, kým sme prišli na KOTA 237. Keď vidíte okolo seba prechádzať týmy, ktoré to vyriešili pohľadom, chytá vás depresia. G2: Hledali jsme holt zbytečné složitosti. A formule není AUTO... teda je, ale škodovka s 1 by byla lepší.
"Tadiaľto 24 nechodí, zastávky nemajú význam", všimol si Gimli a vzápätí číta nápovedu HODINY V MINUTÁCH, Omikronn to vyškrtá a riešenie je na ceste. Ja som sa stihla iba navečeriať. Tot vsjo, presúvame sa. Zotmelo sa a na cestu nám svieti iba mesiačik a sem tam čelovka. Nás by však zaujímalo, kde zobrali orgovia rodinku asi 4 sov, ktoré na nás počas cesty húkali a krúžili nám nad hlavami. Sova v logu, sova na tričku, sova nad hlavou, tststs... G2: Krásná šifra, bezvadná interní nápověda, po vlacích z loňska pohodička.
"Andante, alegretto, fussili... Tie fussili tam určite nepatria." Po 7 rokoch hudobnej a 3 s gimlim a dohadovaní, či budú na večeru vrtule (fussili, moje oblubené) alebo kolienka (sekaná kanalizácia, elbow macaroni, gimliho oblubené) bolo v tu dobu nad mesiačik jasnejšie, čo treba urobiť, Stříbrný rybník sme mali hned a zostalo posledne slovo T---A, ale to sme sa rozhodli riešiť za pochodu, veď aj tak už vieme približný smer. Na tomto mieste by som sa chcela chalanom podakovať, že sme naozaj neskákali cez ten potok, ale radšej sme to obišli. Ono robiť namiesto ťap, ťap, ťap, člup, člup, člup, nie je nič príjemné. Počas tohto presunu sme stihli ešte počuť, bohužial nie vidieť, ohňostroj pre elišku a neutíchajúcu diskotéku, ktorá nám robila spoločnosť počas celej dlhej noci. G2: Z hintu pod dlaždicí u břízy jsem už tušil, proto jsem navrhl dořešit až za pochodu. Odhad byl správný, nakonec jsem to dali krom řady slovních druhů. Nejvíc dali zabrat prezidenti.
Bludisko a čísla relatívne nízke nám hneď povedali, že treba použiť chemickú pomôcku a Omikronn povedal, aby som hneď zapisovala písmenká podľa veľkosti. Onú spomínanú dvojku, ktorá toľko naznačovala si z nás nikto nevšimol. Akurát sme sa stihli napiť a už sme boli zase na cestách. Cestou sa k nám a hľadaní tabule pripojil aj jeden havran (týmto pozdravujem), ale správnu tabulu sa nám podarilo prehliadnuť a preto sme tam pobehovali o trošku dlhšie. Šifru teda nachádzame spolu s ním a odoberáme sa do "Klubu mladých lúštiteľov", ktorý v značnom počte sedel pod lampami a časom sa stále rozrastal. G2: Šifra skutečně průchozí, dvojky ani nějaké zmiňované bubliny jsme si nevšimli. Jen ceduli jsme zbytečně přešli, za tmy nebylo vůbec patrné ústí potoka do rozšířené zátoky.
Aaaaaa, obávaná zvieratková sa nám práve dostala do ruky. Morzeovka je akosi očakávaná, len ju v tom stále nemôžeme nájsť. Za chrbtom nám zvonia kravy, ale žeby sa podelili o nejaké to zvieracie tajomstvo? Ani buuu. skúšali sme počítať nožičky, písmenká, slabiky, všetko. Zatiaľ sa nám to nepodarilo a tak sa Gimli chopil čelovky a mapy a prešiel (proběhl) sa po nápovedu. Zatiaľ s Omikronnom neúspešne lúštime ďalej. Zazvoní telefón a Gimli hovorí:" Myš je oddelovač a zapamätaj si, že gepard nie je tiger." Hmm, prečo gepard nie je tiger? Lebo jeden má škvrny a druhý pásy. Jeeeeeeeeej, to je ale pekný princíp. Pásikatý je aj divočáček :). Síce nevieme, ako vyzerá bongo, ale to je najmenej. Vieme, že dalšia šifra je pri prívoze, ale Gimli pochybuje, že tam niečo také je. Nepostupujeme pozdĺž rieky, tak sme ten kilometer odhadli na mape a šlapali sme krížom cez pole až ku rieke. Prechádzame okolo chatiek. Zrazu sa za nami objavia cyklisti a my sa ich v dobrej viere pýtame, či nevedia, kde je tu nejaký prívoz, alebo loďka, alebo nejaké to plávadlo. Tí sa nás opýtali, že či ideme na deviatku a poslali nás pekne 500 metrov naspäť a že máme hľadať lucerničku. Keď sme tam prišli, našli sme orgyňu, ako pozoruje nočnú oblohu. Trošku sa divila, prečo ideme z druhej strany. Preplavili sme sa teda na druhú stranu a zobrali si jednu taliansku špagetu. G2: Asi největší navigační chyba. Když by to bylo skutečných 1100m, tak jsme to přešli o 600m, v reálu jen asi o 300m. I tak si musím nasypat popel na hlavu za zbytečnou ztrátu. Postup podél řeky by byl býval lepší volbou. Jinak vor jako aktivita dobré, provizorní bufet se hodil. Díky za něj.
Špageta bola pekná. Hlavne ale pracná. Pre orgov. Obdivujeme motačov a uzlíkovačov. Po krátkom preskúmaní sme prišli na tri druhy uzlíkov a Gimli sa na to snažil napasovať morzeovku. To som ale hned zavrhla. Nebudú predsa dve morzeovky za sebou, ale rímske čísla by to mohli byť. Ha, sedí, ide sa na modelárske letisko. Šifra vylúštená za 20 minút. Dobre po tom záseku na zvieratkách a pred rozprávkami, ale o tom až za chvílku. Na letisku sme asi za pol hodinku, len teraz spomenúť si ako vyzerá silueta brezy, lebo to bolo jediné, čo bolo v tej tme vidieť. Na tretí pokus nájdená správna veľká breza a presun na miesto pri veľkej bráne, ale hlavne k verejnému osvetleniu, čo šetrí naše čelovky. G2: Myslím, že hint "velká bříza" by více seděl na jinou - tu blíže vchodu ze směru od Stoleté. Špagetu ale hodnotím jako nejkrásnější a objektivně asi i nejtežší šifru. Nebýt Svíček, trvala by nám jistě déle. Holt se člověk pořád učí. ;-)
Rozprávky. Túto poznám, túto nie, chacha, toto počujem prvýkrát v živote, toto tuším vysielali aj u nás, len to bolo predabované alebo sa to volalo ináč. Omikronn číta "Nechodte na velké námestie." Nápoveda neexistuje. Hmm, pekné, žeby to bolo také jednoduché? Pochybujeme a tak sa snažíme pospomínať na naše detstvo a všetky rozprávky a večerníčky, treba ale nájsť správnu dvojicu, alebo názov? Ani jedno ani druhé nám nič nepovedalo a tak strávime ešte hodinu na tom istom mieste. Nič nepomáha a preto velíme na presun a obsadzujeme jedinú lavičku pri Lidli. Ani tam však na nič neprídeme a preto interpretujeme jedinú odhalenú vetu, že keď nie na veľkom, tak teda na malom námestí, len ten pařez nám tam nijak nesedí, ale nemáme v ruke nič iné a preto ťapeme do centra mesta. Na malom námestí stretneme ešte jeden tým, a ten tam vraj sedí už dve hodiny. Aha, niečo nie je v poriadku, ale keď my nevieme, čo. Ideme teda ešte preskúmať priľahlé sady a práve keď ideme preč z námestia prichádza na námestie jeden spoluobčan, ktorý mal ešte stopové prvky krvi v alkohole. Na kraji námestia sa mu podarilo spadnúť a my sme tajne dúfali, že sa mu na bicykel už nepodarí nasadnúť, ale podarilo sa, dolu pod namestím ho už čakali policajti a dúfam, že mu ho zobrali. Toľko z policajnej akcie a my uz sedíme v parku a máme prelezené všetky pařezy. ešte posledná šanca divadlo drak, to je predsa rozprávkové. Lenže ani tam okrem super party nič nie je a preto voláme orgom, že už 3,5 hodiny blúdime a Alča nám povedala, že máme vylúštenú integrovanú nápovedu a tak sa teda znova púšťame do rozprávkových dvojíc a Gimli začína čítať:"KMSTELP....", hmm, ale keby si tam mal kostel, bolo by lepšie. Jasné, tajnička prečítaná za 30 sekúnd a teraz šup zase naspäť z mesta. Nadávame si, lebo je to jasne naša vina. Nedostatočne sme sa venovali rozprávkam v našom mladom veku :). Šifra pri kostole objavená po dvoch obchádzkach. G2: Tak tady je asi potřeba říci více. Tedy něco o našich myšlenkových pochodech. Po těžké 10 se objeví šifra bez nápovědy. Navíc řešení z ní dost trčí. Jsme na šifrovačce pro začátečníky. Tak sice víme kam nechodit, ale ne kam jít. Zatím byla všechna stanoviště popsána kladným výrazem, teď je to negovaným. Z toho to Malé náměstí. Je to do 3km, zdá se to sice poměrně nedůvěryhodné, ale "správné řešení" nám dává něco jako "KMSTxLPxM", což bylo zavrhnuto. Liška Ryška nám pěkně zatopila. Teď zrovna ani nevím co jsme tam měli od M. Nebýt té integrovné nápovědy luštíme dál, takhle jsme se chytli na tom, že možná máme vyluštíno. A poučení? Asi dále setrvat v průzkumu každé varianty řešení, i když zprvu nevychází. Nebo nebít blbí a kouknout do mapy co je na velkém náměstí i jinde, aby bylo třeba upřesnění. A nakonec je to ROŽBERK, ne ROŽMBERK - minimálně geokačeři vědí...
Nejaké obrázky a nepravidelný raster. Ja ako obyčajne logujem našu kartičku a Omikronn s Gimlim mi iba povedia, že sa môžem zbaliť a ideme preč :). Takýto prechod sa mi páči. Aspoň nám to zdvihlo náladu po našom super záseku u Krakonoša. Presúvame sa teda popod Baumax a ja presviedčam Gimliho, že sa tadiaľ určite dá prejst, lebo sme tadiaľ šli aj minulý rok. Dochádzame teda na železnák a všímame si človeka, ktorý to už má za sebou a nahlas rozmýšlame, kde sú asi Drahošovci a čo je s Pernikármi. Vyzdvyhujeme šifru spolu s Majkom z Drahošovcov a spomíname na kocky na Bedne. G2: Šifra triviální a skutečně hlavně povzbuzující. Že by umístění na bedně (s malým b) nebylo ještě ztraceno? A k nebožtíkovi: Už tam byla jen policie a nějaký postarší pár. A jak se později ukázalo, byla to příčina předčasného konce Perníkářů. Máme však respekt před Ivoškovým pokusem o záchranu dotyčného a Perníkáři si určitě zaslouží cenu fair play.
Vystrinúť kocky je zatiaľ jediné, čo má asi cenu, ale po tom, ako sme si všimli aj čísla na hornom modeli nam bolo jasné, čo s tým asi treba robiť. Gimli sa vybral po nápovedu, ale ja s Omikronnom sme už boli započítaní do kocky. Gilmi sa mi snažil ešte po telefóne popísať tvar z nápovedy, ale to moja úboha hlava, v čase svitania nebola schopná pobrať a tak kým sa vrátil Omikronn to už mal spočítané a prečítali sme prvé tri strany ako z modelu a zahájili presun. G2: Pro nápovědu jsem šel spíš proto, že 3 bychom se už motali nad 1 vzorem a nechtělo se mi postávat okolo. Tak jsem se aspoň prošel probouzejícím se hradcem. Takže posloužila jen pro kontrolu.
Na mieste určenia, na križovatke už sedeli Drahošovci a Havránek a ďalšie týmy a my sme ešte stále nevedeli, kde je šifra presne, došlo nám, že asi treba prečítať aj iné strany. Museli sme vyzerať smiešne. Ostatní sa trápili nad nejakými textami a my sme znova rozkladali kocky a dolúštovali. Keď už sme vedeli, kde to je, dostal Gimli bojovú úlohu: "Dones nám to, prosím". Nahádzala som kocky do igelitky (aby neprišli k újme, boli v igelitke samé) a vybrala si tribitku, že ju zjem. Omikronn si prečítal text a niečo pošuškal Gimlimu, ten iba povedal, že vie, kde to je a môžme ísť. Ani som sa naraňajkovať nestihla. Celá akcia trvala 15 minút. Cesta na ďalšie stanovisko trvala presne toľko, koľko mne trvá zjesť jednu tribitku. Neviem, ci ja jem tak pomaly, alebo či sme tak rýchlo kráčali. Ešte nás stihol oštekať nejaký pes a už sme na mieste. G2: Když jsme se zvedali, tak si Majk od Drahošovců právě zapínal bundu. Měli jsme obavu, že nám budou v patách. Kde je Klídek jsem věděl. Bylo to i můj tajný tip na konečné stanoviště. Minimálně po vyloučení Úprkovky. Takže přesun byl dost rychlý a nejkratší možnou cestou. K samotné šifře nemám výhrad. Krásná a úžasná steganografie "ochcávačka" - jako loňské CD. Takovéhle šifry jsou mé nejoblíbenější. Dost týmů však zdrtila interpretace. Rada na závěr: Dejte na orgy a sežeňte si mapu, jakou doporučují!
"Jeee, už sú tu, ideme sa pobaviť", zasmial sa Peťo Aulický a tušila som, že bude bojovka. Čakala nás prekážková dráha a jej heslo: " Je jedno ako, ale prelezte to". Na mňa pripadli dve laná natiahnuté medzi kmeňmi stromov. Netušila som, že to mám ísť po brušku a tak som sa jedného pridržiavala a po druhom šla. Ak sa na to postavil niekto iný, predupol lano až na zem, ale ja so svojimi 48 kilami som ešte stále levitovala tak 2-5 cm nad zemou a ostatní sa dobre zabavali. Úloha je splnená a dostali sme puzzle. Tam sme trošku chaosili so sovičími uškami, ale nakoniec bolo poskladané a mi sme získali postupnosť čísel, ktorá určovala ako sa majú čítať nezvýraznené písnemka z hesiel na každej šifre. Hádanka, ktorej odpoveď bola "ježko", nám potvrdila naše tretie miesto. G2: To třetí místo bylo lehce překvapením po obrovském zákysu v pohádkové říši jsme se s bednou rozloučili. Aktivity spíš pro pobavení přítomných než na zdržení/zabevení týmu. Skládačka snadná, šla by bez stříhání, leč Tuleni nám byli v patách. Osobně jsem čekal drsnější semílačku. I když by nás taková možná stála místo.
Počkali sme ešte na jeden tým a potom bolo vyhlásenie, lebo Lehka Demence bola v cieli už 3 hodiny a chceli ísť domov. Dostali sme super tričká (neviem ako ostatným, ale mne velkosť M veľmi vyhovuje a tričko sa mi veľmi páči) a ušlo sa nám aj z torty. To už bolo však aj na nás dosť a rozlúčili sme sa s orgami. Šli sme domov a mňa čakala ešte cesta na Slovensko. Sklamanie z toho, že sme neobhájili tretie prvenstvo nebola, skôr radosť aspoň z toho tretieho miesta po našom super záseku. Keby sme neurobili ani jednu z tých chýb, ktoré sa nám podarili, mohli sme byť v cieli minimálne o 3 hodiny skôr. To však hovorí o tom, že šifry boli tento rok pripravené perfektne. A že sa nás na začiatku niektorí báli? Nemali prečo. Vyrovnávali sme šance tým, že sme každý ročník šli v počte o jedného menej ako rok predošlý. Týmto ďakujeme orgom za perfektnú sútaž. Pernikárom odkazujeme, že tento zápas sa vo vzájomnej bilancii ruší a prdel im natrhneme inokedy B).
G2: Po dramaturgické stránce skvělé rozvržení šifer. Nejlepší byla Špageta, MHD a Klídek. Jako aktivita byl vor super a to i když by pršelo. Lana mě nenadchla, ani neurazila. Holt Octoginta člověku posouvá názor na outdoorové aktivity ;-). Čekal jsem těžší semílačku na závěr. Trasa byla dobrá mnohdy však poměrně čitelná dopředu. Ale s tím asi nešlo moc dělat. Oceňuji mírné zkrácení oproti loňským 36km i když mi nedělaly problém. Záseky nás zase trochu poučily a přesvědčily, že jsme stále začátečníky. Určitě by nebylo na škodu jít v plném počtu, ale Sova se dá narozdíl od Svíček v pohodě zvládnout i ve 3. Každopádně jsme si to náramě užili a v roce 2008 to byla první nevirtuální dokončená šifrovačka. Ale za rok nás nejspíš potkáte mezi orgy. A hlavně jsme porazili Drahoše!!!
čo sa mi nepáčilo:
čo sa mi páčilo:
Orgové: DÍÍÍKY!
za Trosečníky spísala Kosťa, doplnil komentáře Gimli2, 12. 9. 2008